Zima- neodditeľnou súčastou našej prírody
Pani ZIMA, ktoré k nám každoročne prichádza vždy v rovnakom čase ako mávnutím čarovného prútika :) Privítame ju s radosťou, najmä detí. Naneštastie, celá ta krása trvá tak krátko. Preto si musíme čo najrýchlejšie užiť!!!
............lyžovačky, sánkovačky, guľovačky, korčuľovania.............
Než nášmu snehuliakovi zmäkne hlava a odpadne nos. No aj keď táto biela perina ustúpi, nie je za čím smútiť. Práve naopak, treba sa tešiť, veď čas ligotavej zimičky príde zas o rok, aby nám poriadne vyštípala naše líčka a z nosa urobila lesklý cencúlik.
Je jedno z najkúzelnejších období roka?
....Najkrajšou zo všetkých ročných období je práve jeseň....
....Vždy je podobná, no nikdy nie úplne rovnaká....
.....Neustále ma dokáže prekvapovat svojou originalitou a nespútanostou.....
....Akoby sa neriadila žiadnymi inštrukciami a celkom odviazane dávala najavo svoje umelecké cítenie....
Chladný ranný vietor zhodí spolu s teplým dnom i prvé zlatožlté, alebo krvavočervené listy stromov-. Obloha už pomaly stráca na svojej belasej farbe a zeleň trávy i stromov nahrádza pestrejšia paleta farieb. Slnečné lúče vykúkajú spoza bohato zafarbených korún stromov a svojimi teplými dotykmi šteklia zaspávajúcu prírodu. Akoby ju neustále pobádalo, aby sa pred dlhým spánkom ešte do sýtosti vybláznila a až do kosti presiakla svojou energiou. Obloha je cez deň antonymum Zeme. Je šedá a fádna. Plná zlovestných mračien, ktoré vrhajú na zem sta šípy, či kopije kvapky dažda. Tiché a neškodné, ktorých dôkazom existencie je snád len tichý šepot čerstvého vzduchu. Po daždi vietor roznesie vônu mokrého lístia do každého sparného kútu krajiny. A na večer, ak sa poštastí, prebrodí sa ponad mraky slnko a svojimi chápadlami tepla po posledný krát pohladí krajinu.
Horúce leto
Je teplé poludnie. Deň dosahuje úplný vrchol a je v plnom prúde. Leto je veľmi obľúbené ročné obdobie. Dni sa predlžujú a noci krátia.
V letný podvečer môžeme na vodnej hladine pozorovať nádherný odraz zapadajúceho slnka. Obloha je modrá, sem-tam biely obláčik. Pod stromami je krásna zelená trávička, z ktorej vykúkajú farebné lúčne kvety. Pri lúčke je neveľké jazierko. Okolím sa šíria hlasy veselých ludí, ktorí sa máčajú v studenej priezračnej vode, čistej ako kryštál.
Farebná jar
V jeden krásny deň na Zem zavítala krásna farebná jar.
Začínajú teplé slnečné a dlhé dni, však aj jarná príroda má svoje čaro, prináša do života radosť smiech a dobrú náladu.
Slniečko vykuklo z oblohy a príroda si vyzlieka biely kožuštek a oblieka sa do krásnych zelených a pestrofarebných farieb šiat, lebo Slniečko a vietor sa tešia a tancujú od radosti. Vtáci začínajú spieveť, stromy už vystriedali svoje oblečenie a obliekli sa do pestrých farieb. Rieky zamykajú slnečné lúče, ľad sa topí a kričí: jar je už tu!
Z dolín veje tichý vetrík, sedmokráskam narástli bielučké golieriky a mesto práve začina povoniavať ako kalichy kvetov. Pri lesnej čistinke svieti rozkvitnutý gaštan. Cez lúky sa prechádzajú krásne zlatožlté káčatká ako púpavy. Obloha modrá ako oceán, kvietky sú husté. Deti veselé ako motýle, ktoré behajú po svete.
Všetci sú šťastní. Aj ja. Taká krásna je pani Jar. Od skorého rána do neskorej noci.
Aj zima má svoje čaro
Myslíte si, že zima má menej krás ako ostatné ročné obdobia? Pokiaľ je na pomyselných troch štvrtinách koláča jari, leta a jesene sezónne ovocie pozlátené slnečnými lúčmi rôznej intenzity, na zimnom kúsku sa jagoce námraza s popraškom bielej platiny.
Naši predkovia sa báli zimy, obdobia hladu, smrti, chladu a chorôb. Triasli sa pred jej krutosťou rovnako ako pred zlými znameniami. Poverčiví ľudia tých dôb jej dávali magickú silu.
Ostrá príchuť vzduchu láka vrany ako mrcina. To oni rozozvučia gong ohlasujúci koniec hojného obdobia jesene. Na poliach vyzobávajú posledné zárodky života. Zima nič nedá, nič neponúkne. Žije zo smrti slabších, teší sa v ukrutných radovánkach ujúkajúc a vzdychajúc v kútoch i komínoch. Inokedy je zas ako hravé biele mačiatko, sneh roztopašne poskakuje po pahýľoch stromov a ukladá sa dolu ako mäkká, ani náhodou však nie teplá perina. Až sa zdá, že pri pohladení zapradie. Všetci, ktorí chcú žiť, sa ňou musia predierať. Ak zastanú, opantaní nadzemskou krásou ľadových výtvorov, sklených čriepkov a hviezdneho prachu, môže to byť ich posledné zastavenie. Hladučké sklené cestičky vedú popri oslnivých jazerách svetla, dúhových odleskov. Zimná krása je krutá. Hrá sa s nami ako mačka s myšou. Nemožno z nej ani kúsoček odniesť, pri dotyku ruky sa mení na zmes kyslíka a vodíka. Čo je to za krásu, ktorú nemôžeme mať pri sebe, nemôžeme ju len tak vytiahnuť z vrecka, kedy sa nám zachce. O to je vzácnejšia.
Ticho stojí nad nánosmi snehu. Počuť padnúť každú osamelú vločku, človeku príde nevhodné narušiť posvätnosť dychom. Pary života desublimujú na konároch. S prižmúrenými očami sledujem rozpustilé hry skla a svetla. Okolo prebehla snehobiela líška. Alebo je to jej veličenstvo Zima v prestrojení? Naokolo sa všetko mení na zimnú rozprávku. Naozajstný sen splýva so skutočnosťou. Nad snehovou perinou zastal i čas. Srdce začína biť rýchlejšie v snahe otepliť chladnú krv. Zima zabíja pomaly, ale isto. V tichu sa ozvalo vranie zakrákanie ako výstrel z AK-47. Hlas pojedača mŕtvol ma prebral a zachránil. Pretrhlo sa okúzlenie, zabuchla som zime dvere pred nosom.
Taká je zima. Nedajte sa zmiasť jemnými a krehkými rysmi čínskeho porcelánu. Je silná a krutá, raduje sa z bolesti a utrpenia, smrťou sa snaží nakŕmiť svoje deti. Aj napriek tomu jej krása opantáva zmysly ako najlahodnejšie vín.
